Preskočiť na obsah

Edita Hanzelová-Katzová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Edita Hanzelová-Katzová
Rod. menoEdita Katzová
Narodenie29. august 1920
Nové Zámky, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie26. september 1944 (24 rokov)
Trenčianske Jastrabie, Slovenská republika
Známa vďakaúčasť v odboji a Slovenskom národnom povstaní
ManželViliam Hanzel

Edita Hanzelová-Katzová, rod. Katzová (krycie meno: Elena Kováčová; * 29. august 1920, Nové Zámky[pozn 1] – † 26. september 1944, Trenčianske Jastrabie) bola slovenská komunistická partizánka židovského pôvodu, účastníčka domáceho druhého československého odboja a Slovenského národného povstania.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v obchodníckej rodine v Nových Zámkoch.[3] Jej otec údajne zbankrotoval v dôsledku veľkej hospodárskej krízy a emigroval za prácou.[4] Po absolvovaní ľudovej školy (1926 – 1931) Hanzelová študovala na gymnáziách v Trnave a v Bratislave (1931 – 1939). Počas stredoškolského štúdia sa stala členkou Komunistického zväzu mládeže Československa (1935) a Zväzu slovenskej mládeže (1936) a napokon v roku 1937 vstúpila do Komunistickej strany Československa (KSČ).[4] Po rozpustení KSČ a vzniku Slovenského štátu sa angažovala v štruktúrach ilegálnej Komunistickej strany Slovenska (KSS).[2][1]

Po zmaturovaní v lete 1939 jej ako Židovke nebolo umožnené pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Navyše bezpečnostné orgány už v tom čase poznali jej zapojenie v bratislavskej bunke ilegálnej KSS, kde pôsobila ako inštruktorka skupiny I. obvodu. Pracovala preto ako robotníčka v záhradníctve, následne ako slúžka a neskôr ako pomocná sila v nemocnici.[2] 24. septembra 1941 ju zatkli príslušníci Ústredne štátnej bezpečnosti za vyvíjanie protizákonnej komunistickej činnosti. Po roku strávenom vo vyšetrovacej väzbe bola Krajským súdom v Bratislave odsúdená na tri roky odňatia slobody.[4] Internovaná bola v Bratislave a po odpykaní trestu bola 2. septembra 1943 prevezená do pracovného tábora pre Židov v Novákoch,[3] kde nadviazala spojenie s ďalšími členmi ilegálnej KSS a začiatkom roka 1944 s ich pomocou odtiaľ ušla.[4] S novými dokladmi na meno Elena Kováčová[2][1][4] získala zamestnanie v odevnej spoločnosti Nehera v Trenčíne. Zapojila sa do fungovania miestnej bunky KSS, a to najmä pomocou pri vyhotovovaní falošných dokladov. Spolupracovala aj pri príprave Slovenského národného povstania (SNP) v regióne.[1][4][5]

27. augusta 1944 z Trenčína odišla v reakcii na správe, že partizáni sa chystajú obsadiť Bánovce nad Bebravou. Po príchode do Bánoviec ju tunajší okresný výbor KSS poveril vedením miestnej pošty. Túto funkciu vykonávala do vytlačenia povstaleckých jednotiek z mesta 13. septembra 1944. Hanzelová bola následne vymenovaná za politickú komisárku 3. roty partizánskeho zväzku Ján Žižka, ktorá sa utvorila 15. septembra v pohorí Považský Inovec.[6] 26. septembra padla v boji pri Trenčianskom Jastrabí.[1][5][7]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej manželom bol Viliam Hanzel (* 1920),[3][2] ktorý taktiež pôsobil v ilegálnej KSS, aj ako komisár 3. roty partizánskeho zväzku Ján Žižka.[8]

Pamiatka

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1945 bola vyznamenaná Radom Slovenského národného povstania 1. triedy in memoriam.[1][5][7] Na budove spoločnosti Nehera, kde pracovala (neskôr Odevné závody v Trenčíne) jej bola osadená pamätná tabuľa. Poetka Štefánia Pártošová o nej zložila báseň „Edita“.[7]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Dejiny Slovenského národného povstania 1944 (5. zv., Encyklopédia odboja a SNP, 1984) uvádza ako rodisko Bratislavu,[1] Slovenský biografický slovník (1989) Trnavu[2] a historik Jozef Jablonický tvrdí, že sa narodila v Nových Zámkoch, hoci tento údaj nemal overený v matričných záznamoch.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f Plevza, Viliam, ed. (1984), „Hanzelová-Katzová, Edita“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 564 
  2. ↑ a b c d e „KATZOVÁ, Edita“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), III. zväzok, K – L, Martin: Matica slovenská, 1989, str. 51, ISBN 80-7090-019-9 
  3. ↑ a b c d Jablonický, Jozef (2006), Samizdat o odboji, II., Štúdie a články (1. vyd.), Bratislava: Kalligram, str. 522, ISBN 80-7149-781-9 
  4. ↑ a b c d e f Bartoš, Josef; et al. (1987), Nedokončené životopisy : portréty mladých lidí, kteří položili život v boji proti fašismu (1. vyd.), Praha; Bratislava: Mladá fronta; Smena, str. 81 
  5. ↑ a b c Jablonický, J.[ozef]; Kropilák, M.[iroslav] (1970), „Katzová Edita“, Slovník Slovenského národného povstania (2. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 115 
  6. ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Tretia rota“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 564 
  7. ↑ a b c „KATZOVÁ, Edita“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), III. zväzok, K – L, Martin: Matica slovenská, 1989, str. 52, ISBN 80-7090-019-9 
  8. ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Hanzel Viliam“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 564 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edita_Hanzelová-Katzová&oldid=7026938“